Ak sa dospelí nechávajú viesť tým, čo dieťa zaujíma, zvyšujú pravdepodobnosť, že dieťa bude chcieť s nimi komunikovať a ich komunikácia bude bohatšia. Čím viac príležitostí vytvoríme dieťaťu, aby komunikovalo o tom, čo ho zaujíma, tým viac vznikne príležitostí pre jeho rozvoj.
Nechať sa viesť záujmom dieťaťa
Princíp „nechať sa viesť záujmom dieťaťa“ je jedným zo základných kameňov tzv. naturalistických terapií a intervenčných metód, ktorých cieľom je zlepšiť komunikáciu a sociálnu interakciu detí na autistickom spektre. Predovšetkým v štádiu, kedy sa dieťa v prevažnej miere hrá individuálne, nevyhľadáva interakcie s druhými a nezdieľa svoj záujem o hračky či aktivity je ochota nechať sa viesť jeho záujmami efektívny spôsob, ako sa mu priblížiť.
Ako začať?
Najprv sledujeme o čo sa dieťa zaujíma, na čo sa pozerá, čo chytá do rúk, s čím sa hrá, o čom hovorí. Aktuálny záujem dieťaťa využijeme ako štartovací bod pre ďalšiu komunikáciu.
1) Prejaviť záujem
Začneme tým, že komentujeme a napodobňujeme to, čo dieťa robí. Môžeme pomenovávať predmety, s ktorými sa hrá, popisovať činnosti, ktoré vykonáva, napodobňovať jeho činnosť, imitovať správanie, dávať mu otázky, ktoré smerujú k tomu, o čo sa zaujíma. Dôležité v tomto štádiu je nezasahovať mu do hry, nesnažiť sa ho ovplyvňovať, nevyžadovať reakcie alebo odpovede. Našim cieľom je prejavovať záujem o to isté, čo v danom okamihu zaujíma dieťa.
Príklad: Dieťa si ukladá na seba kocky, ale na našu snahu priblížiť sa k nemu a pomáhať mu s ich ukladaním reaguje odmietavo. Rešpektujeme jeho vôľu, posadíme sa kúsok od neho, tak, aby sme nepôsobili rušivo. Začneme komentovať jeho činnosť: „ukladáš kocky“, „táto je červená“, „och nie, kocka spadla“, „výborne, postavil si vežu“ a podobne. Dieťa zvyčajne reaguje lepšie, ak svojmu hlasovému prejavu dodáme emočný náboj a popri tom emócie vyjadrujeme aj gestami a mimikou. Radosť, ak sa dieťaťu darí, prekvapenie, ak urobí niečo nečakané a podobne. Neskôr môžeme skúsiť imitovať. Zoberieme si vlastné kocky a staviame svoju vežu v blízkosti dieťaťa, tak, aby na nás dobre videlo a mohlo pozorovať, že robíme to isté, čo robí ono samo.
Dôležité: Cieľom je, aby dieťa našu prítomnosť nevnímalo ako rušivý element ani ako niečo, čo mu bráni venovať sa svojim záujmom. Snažíme sa vyhnúť usmerňovaniu dieťaťa. Ak si ukladá kocky v jednej línii a stavia si cestu, komentujme a napodobňujme stavanie cesty, nesnažme sa dieťa nútiť stavať si domček.
2) Pridať sa k hre alebo aktivite
V druhom kroku sa pokúsime pridať k dieťaťu, stať sa súčasťou jeho hry alebo aktivity. Môžeme mu ponúknuť nové kocky, pridať svoju kocku k jeho stavbe a podobne. Ak dieťa kreslí, môžeme tiež začať kresliť, ak dieťa dokáže odpovedať, môžeme sa opýtať, čo by sme mali nakresliť. Popri tom môžeme pokračovať v pomenovávaní všetkého, čo dieťa robí. To isté platí aj pre fyzické aktivity. Ak dieťa behá z izby do izby, pridajme sa k nemu, začnime behať spolu s ním a popri tom kričíme „bežíme“.
Dôležité: Majme na pamäti, že cieľom nie je usmerňovať dieťa ani požadovať od neho, aby sa chovalo iným spôsobom, ale snažiť sa obohatiť jeho hru alebo aktivitu prítomnosťou ďalšieho človeka. Dieťa by malo pochopiť, že spolu s nami je jeho hra či aktivita zaujímavejšia.
Príklad: Ak dieťa kreslí na papier bodky, nesnažme sa ho nútiť kresliť niečo iné, ale skúšajme obohatiť a rozvinúť jeho aktivitu, napríklad tak, že začneme robiť bodky inej farby, iných veľkostí a podobne.
Našim cieľom je, aby dieťa pochopilo, že spolu s nami je jeho hra či aktivita zaujímavejšia.
3) Ponúkanie možností, kladenie otázok
Ak sa nám podarilo stať sa súčasťou hry alebo aktivity, snažíme sa dieťaťu ponúkať možnosti a klásť otázky. Ak si spolu kreslíme, ponúkneme mu farbičky rôznych farieb a opýtame sa ho, akú farbu chce. Spravíme si zásobu hračiek a predmetov, ktoré máme pod kontrolou (môžeme použiť uzatvárateľnú krabicu, ktorú si dáme k sebe a z ktorej vyťahujeme hračky a pomôcky podľa potreby). Ak sa hráme s autíčkami, zoberieme zo svojej zásoby dve autíčka a opýtame sa ho, ktoré z nich chce. Počkáme na jeho reakciu a potom mu dáme to, ktoré si vyberie. Popri tom komentujeme všetko, čo sa deje: „Vyber si autíčko“, „Miško ukázal na hasičské auto“, „Miško dostal hasičské auto“. Ak si pozerá dieťa obrázky áut, ukážeme na obrázok a opýtame sa: „Sú to hasiči alebo sanitka?“. Ak dieťa neodpovedá, odpovedáme na otázku sami: „Je to sanitka“.
Príklad fyzickej aktivity: Dieťa behá dokola v izbe a my sa k nemu pridáme, bežíme spolu s ním. Dieťa našu účasť akceptuje a začne ju považovať za príjemnú. Vtedy sa pokúsime pridať do aktivity možnosť voľby, napríklad tak, že sa zastavíme a pomocou slov a/alebo gesta dáme dieťaťu na výber, či chce aby sme pokračovali v behu. Ak dieťa nereaguje, odpovieme si sami: „Bežím ďalej“ a celý postup opakujeme.
4) Obohatenie o ďalšie prvky
Postupne sa pokúšame pridávať do hier a aktivít nové prvky. Ak si s dieťaťom kreslíme krúžky, skúsime nakresliť štvorec, ponúknuť mu pečiatku, pomocou ktorej môže na papier otláčať obrázky a podobne. Všetko komentujeme: „Toto je kruh“, „toto je štvorec“, „otlačil si pečiatku“ a pýtame sa: „Chceš otlačiť žabku alebo koníka ?“ Ak sa hráme s autíčkami, pridávame rôzne druhy áut a komentujeme to, prípadne imitujeme zvuky. Pridáme sanitku a povieme: „Toto je sanitka. Sanitka robí túdu túdu.“ Postupne sa snažíme rozvíjať stále zložitejšie scenáre – sanitka zachraňuje postavičky z lega, hasiči hasia domček a podobne. Vždy keď je to možné, dávame dieťaťu možnosť výberu: „Hasiť domček alebo zachrániť postavičku z lega?“, „Zavoláme helikoptéru?“ a podobne. Ak dieťa nekomunikuje slovami, používame gestá, pričom sa vždy uistíme, že nás dieťa dobre vidí. Ak nie, presunieme sa do jeho zorného poľa.
Fyzická aktivita: Pri fyzickej aktivite tiež vytvárame variácie. Ak s dieťaťom beháme, skúsime si zrazu ľahnúť na zem a popri tom vykríknuť „Ľahnúť!“, alternatívne použiť gesto rukou, ktoré naznačí ľahnutie. Keď si dieťa spojí určitú činnosť so slovom alebo gestom, dávame mu na výber: „Ľahnúť alebo utekať?“, „Gúľať sa alebo skákať?“ Počkajme na jeho odpoveď, či už je to gesto alebo slovo. V prípade, že ani po chvíli nereaguje, zreteľne si odpovieme sami a pokračujeme v činnosti.
5) Každodenné činnosti
Uvedené princípy prenášajme aj do každodenných aktivít, ako jedenie, obliekanie, umývanie sa. Ak dieťa je, komentujeme to: „Papáš chlebík“. Keď je dieťa hladné, dajme mu na výber – zoberieme do jednej ruky krajec chleba, do druhej ruky jablko, ukážeme mu ich a opýtame sa ho: „Chlebík alebo jablko?“ Počkajme, kým dieťa zareaguje a vyberie si. Prípadne sme s dieťaťom v kúpeľni a jeho zaujme mydlo. Začneme komentovať: „Toto je mydlo“, „Držíš mydlo a umývaš sa“, neskôr skúsime ponúknuť možnosť voľby: „Chceš si umyť mydlom ruku alebo bruško?“, „Mydlo alebo šampón?“ a tak ďalej.
6) Aktivity s knihou
Ak si dieťa pozerá knihu, pridajme sa k nemu a komentujme to, na čo sa pozerá. Ponúknime mu možnosť, že budeme čítať, ale ak si chce iba pozerať obrázky a obracať stránky, dovolíme mu to. Popisujeme čo je na obrázkoch, označíme postavy, zvieratká a predmety, ak dieťa vokalizuje, opakujeme po ňom, imitujeme. Ak sa dieťa pozerá na koníka, pomenujeme zviera „koník“ a imitujeme súvisiace zvuky, ako napríklad „hijó“. Ponúknime dieťaťu, že mu pomôžeme otáčať strany, prípadne sa ho opýtame, či už môžeme obrátiť list. Dajme dieťaťu na výber z dvoch kníh a čakajme, kým slovom alebo gestom vyjadrí, ktorú si chce pozerať.
7) Podpora a ocenenie
Každý pokus o komunikáciu alebo interakciu sa snažíme odmeniť pochvalou alebo gestom. Dieťa by z tónu nášho hlasu a našich verbálnych a neverbálnych prejavov malo cítiť, že oceňujeme jeho hru, aktivitu a akýkoľvek záujem zdieľať a komunikovať.
Prečo je dôležite nasledovať záujem dieťaťa?
Pri práci s deťmi na autistickom spektre je často problémom získať a udržať si ich pozornosť. Ak si dieťa samo môže vybrať predmet svojho záujmu alebo aktivitu, je väčšia pravdepodobnosť, že pri nej dlhšie vydrží, ako keď ich vyberá rodič, terapeut či učiteľ. Pomenovávanie objektov a obrázkov je efektívnejšie, ak sa dieťa o ne spontánne zaujíma. Ak sa dospelí nechávajú viesť tým, čo dieťa zaujíma, zvyšujú šancu, že dieťa bude chcieť s nimi komunikovať a že ich komunikácia bude bohatšia a pestrejšia. Čím viac príležitostí vytvoríme dieťaťu, aby komunikovalo o tom, čo ho zaujíma, tým viac vznikne príležitostí pre učenie a zlepšovanie komunikačných schopností.
- spracované podľa manuálu Strategies for Promoting Communication and Language of Infants and Toddlers (Juniper Gardens Children’s Project University of Kansas). Viac informácií nájdete na stránkach IGDIs
