Autizmus môže byť diagnostikovaný kedykoľvek v priebehu života, u malých detí zvyčajne medzi 2 a 3 rokom, v niektorých prípadoch ešte skôr. S pomocou najnovších diagnostických metód môžu byť prvé varovné príznaky identifikované už v prvých mesiacoch po narodení. Vďaka tomu je možné ohrozeným deťom venovať osobitú pozornosť už v rannom štádiu vývinu.
Pre laika môže byť ťažké rozoznať prejavy autizmu u malých detí, existuje však niekoľko varovných signálov, ktoré si môžete všímať. V prípade, že ich pozorujete u svojho dieťaťa, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Zoznam miest, kde sa môžete objednať na diagnostiku uvádzame v sekcii Kam sa obrátiť.
Na konci 12 mesiaca:
– dieťa nejaví záujem o nové tváre
– neusmieva sa
– nesleduje hýbajúce sa objekty
– nedžavoce a nebľaboce
– neotáča hlavu za zvukom, nereaguje ani na hlasný zvuk
– nezatlačí nohami ak mu chodidlá položíte na pevný povrch
– neprejavuje náklonnosť a záujem o matku či inú najbližšiu osobu, nemá rado šteklenie
– nelezie, nevie sa postaviť s oporou
– nepoužíva gestá ako mávanie alebo ukazovanie
Na konci 24 mesiaca
– nechodí alebo chodí iba na špičkách, nevie tlačiť hračky na kolieskach
– nehovorí, nenapodobňuje, nedokáže nasledovať jednoduché inštrukcie
– nerozumie, ako fungujú bežné objekty v domácnosti, ako napríklad telefón
Na konci 36 mesiaca
– má veľmi obmedzenú reč, nepoužíva frázy, má ťažkosti porozumieť jednoduchým inštrukciám
– má malý záujem o ostatné deti, iba ťažko sa oddeľuje od matky alebo inej najbližšej osoby
– má ťažkosti pri narábaní s malými predmetmi
– prejavuje malý záujem o hry
– nezaujímajú ho hry vyžadujúce predstavivosť a hranie rolí
– často padá, ma problém chodiť po schodoch
Predškolský a školský vek
U niektorých detí sa príznaky autizmu môžu naplno prejaviť až po nástupe do predškolského zariadenia alebo po začatí školskej dochádzky. U detí v tomto veku sa môže autizmus prejavovať napríklad:
Problémy s komunikáciou a vzťahmi
– neukazuje prstom, nezdieľa svoje zážitky a postrehy s ostatnými
– neudržuje očný kontakt, pri sociálnych interakciách sa nepozerá ľuďom do tváre
– nerozpráva alebo používa zvláštne vzorce v reči, ako opakovanie slov a fráz (echolálie), nevie správne používať osobné zámená „ja“, „ty“, „my“
– má tendenciu jednať s ľuďmi, ako s neživými objektmi
– vyhýba sa spoločenským interakciám, uprednostňuje samotu
– jeho spôsob hry je obmedzený, nehrá hry vyžadujúce predstavivosť
– dieťa môže byť prehnane plačlivé, alebo naopak, môže sa u neho prejavovať neobyčajná absencia plaču
– v komunikácii uprednostňuje obmedzený počet obľúbených tém, nevie sa prispôsobiť striedaniu (nenechá hovoriť druhých), nie je schopné interpretovať neverbálne formy komunikácie, nerozumie dvojzmyslom a nepísaným pravidlám spoločenského správania a vzťahov
– nemá skutočných priateľov
Nezvyčajné správanie
– stereotypné pohyby, ako mávanie rukami, pohupovanie sa, točenie sa, záľuba v otáčaní objektov
– nevšedná zaujatosť určitým typom hračiek a objektov, nezáujem o akékoľvek iné hračky a objekty
– zle znáša zmeny v usporiadaní interiéru, vyžaduje dodržiavanie denných rutín
– zle spáva, jeho strava je obmedzená na určitý druh potravín
– má problémy s chodením na toaletu
– hluk, určité zvuky a situácie ho môžu extrémne rozrušiť (rušné verejné priestranstvá, ihriská s množstvom detí, nákupné strediská atď.
– niektoré zmyslové vnemy (chuť, vôňa, dotyk, obrazy) môžu pôsobiť neobyčajne intenzívne, iné naopak vníma iba málo alebo vôbec
Dospelosť
Človek s autizmom môže byť diagnostikovaný aj v dospelosti. Mnohí z týchto ľudí sa celý život cítili byť „iní“, nezapadali do kolektívov, vzťahy s ľuďmi pre nich mohli byť mätúce a zložité, ťažko sa prispôsobovali zmene práce či životného prostredia. Niektorí sa dokázali čiastočne adaptovať, iní žijú osamelo a izolovane.
Poznať svoju diagnózu môže do života týchto ľudí priniesť pozitívne zmeny. Mnohí z tých, ktorí boli v dospelosti diagnostikovaní ako autisti hovoria, že im to pomohlo pochopiť problémy, s ktorými sa stretávajú, akceptovať svoju odlišnosť a získať nové životné možnosti ako aj pomoc, ktorú ponúkajú podporné skupiny a organizácie združujúce dospelých autistov.
- viac informácií nájdete v sekcii: Diagnostika autizmu
(zdroje: Autism Speaks, Autism Awerness Australia, The National Autistic Society)
Dobrý deň.
Môj syn bol považovaný do 18 rokov,len za mentálne zaostaleho.Od malička bol skôr samotár.Ma dvoch bratov o 8 a 6 rokov starsich,takže väčšinou bol len so mnou.Ked mal 12 začala som chodiť pracovať do zahraničia,a chlapci boli len s otcom.To sa tiež dosť na neho podpísalo,nakoľko bol na mňa veľmi naviazany.Okrem toho,sme sa sústavne sťahovali,menili podnájmy,kvôli nedostatku peňazí.Ešte k tomu,manžel mal problém s alkoholom.Takze nemal veľmi pekne detstvo.Pred siedmymi rokmi,som sa rozhodla vziať do Nemecka rodinu,keďže chcela som byť s deťmi,hlavne so Samkom,ktorý má veľmi potreboval.Mal 16,keď sme sa tu usadili.Navstevoval na Slovensku aj tu špeciálnu školu.Az tu v Nemecku v jeho 18 tich rokoch zistili že je autista.Je to vraj detský autizmus.A tesne po 18 tke,začali problémy.Prestal jesť,všade chodil peši,nenasadol do auta,autobusu,behal,nejedol mäso,sladkosti,len jednu žemľu denne a jablko.Stale sa sprchoval,upratoval,po ulici zbieral papiere.Za mesiac schudol 21 kíl.Pri výške 185,mal 60 kíl.Pomocou školy,sme ho dostali do nemocnice.Lekari mi pomôcť odmietli!Vraj je dospelý,je to jeho rozhodnutie,keď chce zomrieť,nech zomrie!Odvtedy má problémy aj s čuraním.Nemoze sa vycurat,niekedy mi plakal,až som musela volať sanitku,ale tam chceli od nás vzorku moču!A keďže sme tam boli,kvôli tomu,že sa nemôže vycurat,vykašľali sa na nás.V noci cestou domov,utekal predo mnou,a vycural sa vonku.Potom to robil aj doma,chodil curat vonku,ako pes!Po tomto období nastalo ďalšie!Teraz sa prejeda,neurobí doma absolútne nič,má 108 kíl!Neumyva sa,spí na gauči v obývačke v tom oblečení,ktoré má na sebe celý deň,nenosí spodné prádlo,chodi len v teplákoch,nezaujíma ho oblečenie,nemá kamarátov…celý deň pozerá nejaké seriály na mobile a hraje na xboxe hry!Musíme ho stále upozorňovať že smrdi,aby sa prezliekol!Nekupe sa,nesprchuje,vraj sa umýva.Chodil do chranenej dielne,ale po absolvovaní dvojročného učilišťa,ostal doma,vraj si dá pauzu.Nakoniec po roku sa vrátil,teraz 9.7.začal zasa pracovať.Potrebujem nové psychiatrické vyšetrenie,pretože posledné má z roku 2015!Lenže on keď povie nie,tak sa môžem aj roztrhat!U neho nie,je nie!Z chranenej dielne mi odporúčajú vybaviť si,gesetzliche betreuung.Co je zákonné opatrovanie,aby som mohla rozhodovať za neho.Lenze sa bojím,či ho neoberiem o budúcnosť.Je to ťažké s ním,som zúfalá.Neviem,či dokáže fungovať samostatne,či bude musieť do ústavu.Po nemecky sa naučil tak rýchle,že učitelia,soc.pracovnici,neverili,že nevedel ani slovo nemecky,keď sme sem prišli.Technike tiež rozumie dokonale,ale napríklad nepozná koľko je hodín.Prakticke veci sú tiež mimo neho.Vie si ist kupit mobil,hry a všetko čo sa týka počítačov.Ale bála by som sa nechať ho samého doma,pretože máme psíka a mačičku z útulku,či by sa vedel o nich postarať.Ci by si dokázal urobiť napríklad prazenicu,či by nepodpalil,či nevytopil byť!Tiež keď je nervózny,strašne sa mu trasú ruky……neviem ako mu mám pomôcť,keď odmieta ísť k psychiatrovi.Aj keď doteraz sme dobré skúsenosti s tunajšími psychiatrami tiež nemali.Mozete mi poradiť,čo robiť,ako mu pomôcť?9.8.bude mať 23 rokov.
Ďakujem za odpoveď.
Mila Dagmar, mam doma nieco podobne. V prvom rade sa musite snazit ziskat emocionalny odstup od syna, aby Vas neutrapilo to, na com jemu vobec nezalezi. Iba tak nadobudnete silu a odstup potrebny na riesenie vyhrotenych situacii. Psychiatra treba zmenin a to aj v pripade,ze ste tak uz urobili a natrafili ste opat na nespravneho. Urcite by bola vhodna hospitalizacia v nejakom zariadeni na urcenie riadnej diagnozy a liecby, taktiez by mu prospelo to, ze by sa tam musel prisposobit dennemu rezimu. Rozhodne to stoji za pokus, lebo sama, ani ambulantne s tym asi vela nezmozete, iba sa znicite. Skuste to dat aspon do takej roviny, aby bola situacia akceptovatelna aj v pripade, ze nie je idealna. Liecba, ci ustavna, alebo medikamentozna je na to, aby sa synove spravanie dostalo co najblizsie k spolocenskej norme.
Budte k nemu laskava a prisna zaroven, skuste po malych krokoch, napr.- mobil dostanes, ked si umyjes zuby, alebo mu to skuste povedat ako malemu dietatu. Niekedy sa treba akoby vratit do detstva a skusit tak odstranit chybny „program“.
Prejdite si jeho detstvo od narodenia, alebo uz od pocatia, a ak najdete niekde chybu, alebo nieco, co sa mozno s nim vlecie v podvedomi dalej ako nevyriesena trauma, porozpravajte sa s nim o tej situacii.
Prajem Vam vela lasky a pozornosti pre seba, aby ste z nej mohli rozdat aj svojim detom!
Iris.